Prečo sa slnce a mesiac hnevajú

O veľkých čarodejníkoch, zábave a tmavých škvrnách na Mesiaci.

V rubrike Mesačný príbeh alebo príbeh na tento mesiac budeme listovať v knihách detských i dospeláckych a hľadať tam, ako už názov poličky v Lunárnom kabinete naznačuje, staré príbehy a rozprávania, ktorých hlavnou postavou bude Mesiac. Čaká nás bádanie a prekvapivé objavy.

Ešte v marci našli v knihovničke malí knižní škriatkovia ďalší z úžasných príbehov o Mesiaci. No keď si ho prečítali, dobehli za mnou a šepkajúc mi oznámili, že keďže je v marci MDŽ a ženy by sa mali oslavovať a hýčkať, za žiadnych okolností nemôžeme tento príbeh uviesť do Mesačných príbehov pravé v marci. Počkáme do apríla. Samozrejme, že to vyvolalo moju neskrotnú zvedavosť a oči zhltali tento starý indiánsky príbeh z južnej Ameriky ako malinu. Príbeh je to smutný, no trochu aj bláznivý so štipkou roztopašnosti, až je podivný. Ale starí indiáni asi vedeli svoje. Ani sa nečudujem, že sa Mesiac na Slnko hnevá. Je to tiež jeden z mnohých príbehov, ktoré sa snažia vysvetliť prečo sú na mesiaci tmavé škvrny. A o škvrnách na Mesiaci budeme s istotou v Stratenej knižnici ešte veľa počuť.

Prečo sa slnce a mesiac hnevajú

Kedysi dávno Slnce-muž a Mesiac -žena bývali na zemi. Obidvaja boli veľkí čarodejníci, ale žili ako ostatní ľudia. Mesiac-žena vedela rozkazovať. Vykonali všetko, čo od nich žiadala.

Raz ženy povedali:

„Omrzelo nás stále doma robiť a mužov počúvať. Chveli by sme sa radšej zabávať.“

Mesiac-žena radila:

„Nesmieme mužom povedať, že sa chceme zabávať, lebo by nás zbili. Musíme im nejako prejsť cez rozum.“

Dlho sa radili, až nakoniec vyhútali, že sa budú schádzať na kolibe, do ktorej sa všetky zmestia.

„A čo urobíme, keď nás tam muži nájdu?“ pýtali sa.

„Povieme im, že v kolibe sú duchovia a my im tam musíme odbavovať slávnosti. Keby do tej koliby vstúpili muži, duchovia by sa nahnevali a potom by bolo so všetkými ľuďmi zle“

Muži tomu uverili.

Ženy sa chodili do koliby zabávať a muži museli doma všetku robotu robiť a deti pestovať. Slnce-muž bol však prefíkaný čarodejník. Neuveril ženám. Raz sa potichu prikradol ku kolibe a úzkou škáročkou nakukol dnu. Videl, že tam niet duchov, že ženy sa len zabávajú a nijaké slávnosti neodbavujú. Videl aj svoju Mesiac-ženu, ako všetkým rozkazuje a ako ju všetky počúvajú. Vrátil sa domov veľmi nazlostený. Zrazu zvolal všetkých mužov:

„Chlapi počúvajte! Naše ženy nechodievajú do veľkej koliby odbavovať slávnosti, lebo tam nikách duchov niet. Chodievajú sa tam iba zabávať. Oklamali nás!“

Muži sa veľmi nahnevali a pobrali sa ku kolibe. Vošli du a vrhli sa na ženy. Strhla sa zúrivá bitka, ktorá trvala dlho, lebo ženy sa zúfalo bránili. Iba niektorým sa podarilo ujsť.

Chlapi vedeli, že Mesiac-žena je veľká čarodejnica, a preto sa neodvážili zbiť ju. Len Slnce-muž sa jej nebál. Priskočil k nej a dal sa ju lomiť. Pri každom údere sa ozval taký strašný rachot, že sa celá zem triasla. Keď si však chcel na chvíľu oddýchnuť, Mesiac-žena sa zvrtla a ušla von. Muž vybehol za ňou a čoskoro jej bol v pätách. Videla, že na zemi pred ním neujde, preto sa zrazu zodvihla a vyletela na nebo. Slnce-muž sa tiež zodvihol a letel za ňou, že ju dolapí. Lenže Mesiac-žena letela rýchlo a nijako ju nemohol dohoniť. A tak ju dodnes po nebi naháňa, a chytiť ju nemôže.

Od tých čias však vidieť na jej tvári tmavé škvrny. To sú rany, ktoré jej Slnce-muž v tej bitke uštedril.

Príbeh o tom Prečo sa slnce a mesiac hnevajú z knihy Manitouov dar, je ďalšia nádherne ilustrovaná kniha z edície Rozprávky do rozprávky.

Autor: MB,       foto: MB

Zdroj mesačného príbehu:

Manitouov dar, indiánske rozprávky. Vybral a preložil Michal Príbus , ilustrovala Viera Bombová, vydali Mladé letá v roku 1970 (prvé vydanie), v edícii Z rozprávky do rozprávky, edíciu viedla Mária Pullmanová.