Cesta na mesiac má 50 rokov!
Všetko najlepšie Cesta na mesiac!
21. júla 1969 o 2:56 (UTC) koordinovaného svetového času sa hranica medzi fantáziou a skutočnosťou zmenšila na tú najtenšiu čiarku. Neil Armstrong vkročil na povrch Mesiaca a predniesol pamätnú vetu:. „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“
Prvá úspešná cesta na Mesiac, počas ktorej človek naozaj vstúpil na jeho povrch a urobil do mesačného prachu večnú stopu má presne päťdesiat rokov. Aké úžasne divadlo to muselo byť, keď sa ľudia, 600 miliónov ich vraj bolo, s obdivom a úžasom pozerali do svojich čierno-bielych televízorov, kde človek vystúpil z Apolla 11 a urobil snáď ten najpamätnejší a najznámejší krok v ľudskej histórii. Aké vzrušenie pociťovali, keď sa jeho noha dotkla mesačného povrchu.
A zrazu to, o čom človek celé tisícročia sníval a fantazíroval sa stalo skutočnosťou. Ani si neviete predstaviť koľko literárnych krôčikov, krokov a skokov urobil človek do onoho dňa dvadsiateho prvého júla roku pána 1969. A tých odvážlivcov bolo teda neúrekom a nie hocijakých. Fiškáli to boli premúdrelí. Spôsoby rafinované ba priam kúzelnícke používali na svoje lunárne cesty a potom o nich príbehy neuveriteľné rozprávali, v ktorých predstavivosť nepoznala hraníc, odvaha ľudská bujnela ako vodou pokropená a stroje to technické prekypovali dôvtipom, nad ktorým je možné len s údivom ústa otvárať.
Samo
zrejme, nie je možné nespomenúť Cestu na mesiac Julesa Verna, ktorá bola nie len dôvtipne a pútavo napísaná, ale aj s prekvapivou dávkou technickej presnosti. Podobnosť tejto slávnej literárnej cesty na Mesiac s tou skutočnou je v niektorých momentoch zarážajúca. Geografické, astronomické, matematické či konštruktérske znalosti, ktoré dokázal Jules Verne premeniť na neprekonateľný dobrodružný sci-fi príbeh sú dychberúce a mnohí, ktorí pracovali aj na Programe Appolo sa priznali, že Verneove príbehy bol ich inšpiráciou pre skutočné dobývanie Mesiaca.
Pred ním a aj po ňom sa mnohí autori literárni či filmoví rozhodli poslať svojich hrdinov na cestu k Lune, vždy však iným spôsobom, v inej dobe a s iným poslaním. Zanechali nám krásne, tajuplné, zábavné i poučné príbehy. A malí knižní škriatkovia usilovne tieto príbehy zbierajú, triedia a ukladajú na poličku v Lunárnom kabinete, odkiaľ si ich budeme jeden za druhým vyberať a kochať sa nimi.
A ako to bolo s prvou ozajstnou cestou na Mesiac?
Tak sa na to pozrime len v krátkosti:
- posádku Apollo 11 tvorili: veliteľ Neil Armstrong, pilot lunárneho modulu Buzz Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins;
- štart: 16. júla 1969 z floridského Mysu Canaveral;
- pristátie na Mesiaci: 20. júla 1969 (21. júla nášho času skoro ráno);
- keď lunárny modul pristál o 16:18 ETD, zostávalo im palivo len na 30 sekúnd letu, Armstrong ohlásil :„Houston, základňa Tranquility. Eagle pristál,“
- o 22:56 ETD je Armstrong pripravený položiť prvú ľudskú nohu na povrch iného sveta.Viac ako pol miliardy divákov pri televízoroch pozorovalo ako zostúpil po schodíkoch modulu a prehlásil „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“
- Armstrong sa po Mesiaci prechádzal viac ako 133 minút a Aldrin niečo vyše 102 minút. Spolu na ňom strávili 21 hodín, 36 minút a 21 sekúnd; Collins bol vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca;
- zanechali za sebou Americkú zástavu, poctu padlej posádke Apolla 1 a na jednu nohu modulu Eagle dali plaketu s nápisom „Tu ľudia z planéty Zem – Prvý raz vkročili na Mesiac – Júl 1969 n. l. – Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva“
- návrat na Zem: 24. júla 1969, posádka pristála v Tichom oceáne
A ešte malé vysvetlenie, aby sme sa v tých časoch a dátumoch nestratili:
UTC – koordinovaný svetový čas 0:00
ETD – východný letný čas používaný na východnom pobreží USA (Florida) je 4 hodiny pozadu od UTC; (ETD = UTC – 4 hod.)
CEST – stredoeurópsku letný čass je +2 hodiny popredu od UTC; (CEST = UTC + 2 hod)
Autor: MB Foto: MB, NASA
Zdroje k téme prvej skutočnej cesty na Mesiac:
