Ako sa z klokana stala kengura

Cestou domov som videla dúhu. Nie celú, len polovicu. Dúha je pre mňa vždy ako zázrak na nebi a nech si hovoria o optických úkazoch, nech poučujú o kvapkách v atmosfére a disperzii slnečného svetla, dúha je dúha. Je krásna, majestátna, záhadná a rozprávková. Kto vie, či to bol začiatok a či koniec dúhy, lebo na konci dúhy sa vraj ukrýva poklad.

A tak si kráčam po tej polovici dúhy s Matildou cez školský dvor kde jej veľkáčka  Hortenzia objasnila zásady zlomyseľnosti a obvinila ju z neznalosti čítania a ako blesk z dúhového neba na ňu vyliala všetky vody rieky Limpopo, na brehoch ktorej sa pôžitkársky čľapoce v bahne hroch. Na konci tejto dúhy nebol jeden ale hneď dva podklady a jedna záhada. Ako sa z klokana stala kengura? Ked Hortenzia povedala Matilde, ze je príliš malá a hlúpa na to, aby čítala Kiplingové prarozprávky, malá a múdra Matilda odpovedala, že ona ich čítala. Ja v tom čase ešte nie. Tak kto je tu hlúpy?

Dva poklady

Kiplingové prarozprávky majú vcelku praobyčajný originálny názov Just so stories a len také príbehy mi nedalo pokoja. Táto kniha je ukrytá niekde v mojej knižnici a pokojne a tichunko čaká kedy príde ten jej čas. Čakala veru veľmi dlho, oveľa dlhšie  ako ja na Matildu starostlivo odloženú v šaflíku pod televízorom. A len kúsok od nej celé roky nepovšimnutá sedela nenápadná kniha v dobovej preväzbe. A takto ma po polovičnej dúhe pán Roald Dahl so svojim pokladom Matildou priviedol k pokladu pána Kiplinga. A poklad to bol skvostný, prvé anglické vydanie z roku 1902 ilustrované samotným pánom Kilpingom. Nádherné. Moja zvedavosť narastala každou sekundou, porovnať originál s našim slovenským vydaním. Po chvíľke pátrania na internete bola kniha objavená a onedlho tieto úžasné príbehy o zvieratkách s veselými ilustráciami Štefana Cpína robili radosť mojim očiam a určite aj knižným škriatkom, ktorý sa skrývali na poličke za encyklopédiou a občas vykukli a híkli.

Pán Kipling je skutočný pán spisovateľ a odporúčam odpútať sa aspoň na chvíľu od vážnych vecí a vrátiť sa do detského sveta rozprávok s pramatkou Kengurou. …. alebo že by s praotcom Klokanom? Rozprávky o pramatke kengure a iných zvieratkách bola už druhým vydaním týchto rozprávok z roku 1987 a preto pátranie muselo samozrejme pokračovalo a tu zrazu čo nevidím, prvé vydanie s názvom Rozprávky o praotcovi klokanovi a iných zvieratkách z roku 1964. Dobre vidíte,  o praotcovi klokanovi. A kam sa podela pramatka kengura? Tentokrát internet trochu sklamal, ale klasické hľadanie na burze kníh veru nie a praotec klokan bol onedlho tiež doma. Prečo sa ale z klokana stala kengura? Alebo z kengury klokan?

Objav Josepha Banksa

Tak sa pekne usaďte, klobúky si nasadzovať nemusíte ale vydáme sa na dobrodružnú cestu do ďalekej Austrália. To si vám raz pán kapitán Cook, James Cook v roku pána 1770 zakotvil svoj Endeavour pri brehoch zálivu Trinity a vydal sa skúmať flóru a samozrejme aj faunu. Ako sa tak spolu s pánom Banksom, inak výborným prírodovedcom, botanikom a nenásytným lovcom, kochali nevšednou krajinou zbadali zvieratko veľmi nezvyčajné a hopkajúce rýchlejšie ako sa stihli prepletať nôžky dostihového chrta pána Banksa. Správne, práve v tom momente uzreli prví Európania kenguru. A ako legenda vraví,  keď sa pýtali domorodcov, čo že to je za tvora, oni svorne vraveli „kangaroo“. To však nebolo meno zvieratka, ale len údiv vyjadrený slovom “nerozumiem” . Keďže pán Cook ani pán Banks nerozumeli domorodému “nerozumiem” pomyslel si, že takto sa volá ono čudné zvieratko a od vtedy je kengura kengurou a Sir Joseph Bank zaniesol dňa 12.júla 1770 do svojho denníka zápis o Kengure. No ale to by už len bolo, aby tak nebolo, že kengura zostane kengurou aj v našich zemepisných šírkach.

Klokan, kengura a majstrovstvo pána Presla

A ak ste sa niekedy zamysleli nad tým prečo sa slon volá slon, či ťava je ťavou, tak vedzte, že prsty v tom bude mať pán menom Ján Svatopluk Presl,  inak tiež skvelý prírodovedec, profesor zoológie a mineralógie, ktorý začiatkom 19. storočia veľmi rád prazvláštne názvy zvierat vymýšľal a tak záhadným spôsobom z kengury urobil nie skokana ale klokana. A keďže našinci boli radi názvom slovanskejším, prijali tiež klokana za svojho. A tak sa stalo, že o sto a desiatky rokov neskôr  nám rozprávky pána Kiplinga vyrozprával praotec Klokan. No lenže, to by by už len bolo, aby tak nebolo, že by múdre hlavy našincov nepodumali a  nepovedali si, že náš jazyk slovenský očistia a tak z klokana urobili zase starú dobru kenguru a o 23 rokov neskôr nám úplne tie isté príbehy rozpovedala pramatka Kengura. A takto nejako sa z klokana stala kengura. Prajem pekné čítanie.

Autor: MB,       foto: MB

Odporúčané knihy a zdroje k téme klokano-kengurovskej:

Rudyard Kipling, Rozprávky o praotcovi klokanovi a iných zvieratkách, Mladé letá 1965

Rudyard Kipling, Rozprávky o pramatke kengure a iných zvieratkách, Mladé letá 1987

Rudyard Kipling, Just so stories, Leipzig Bernhard Tauchnitz, 1902

Roald Dahl, Matilda

Peter Aughton, Endeavour – Příběh první velkolepé námořní výpravy kapitána Cooka, BB/art, 2006