Eleanor Tomlinson, Jubilee Ma’amalade Tea

Dovidenia Vaše Veličenstvo

Začnem netradične, vtipom. „Viete prečo majú včely kráľovnú? Lebo keby mali koaličnú vládu, nebol by žiaden med.“ Vo štvrtok 8.9.2022 nás opustila noblesa, dôstojnosť a slušnosť. Zomrelo jej Veličenstvo Kráľovná Alžbeta II. Zomrela Kráľovná, nech žije nový Kráľ! A keďže doba je rýchla a ľudská pamäť krátka, tak len aby sme nezabudli, jej Veličenstvo už odpočíva v pokoji.

Vraví sa, že na mŕtvych len v dobrom sa má spomínať. Nuž, ale mne nebolo dopriate mať osobný zážitok s Jej Veličenstvom, ani len kútikom oka vlastného Jej Veličenstvo zahliadnuť, aj keď som sa okolo Buckinghamského paláca potulovala, cez plot nakúkala, no moja skúsenosť bola podobná akú mal medvedík Paddington vo svojom príbehu „Paddington at the Palace“ (Paddington v paláci). Boli tam davy, bola tam stráž, aj palác tam bol, ale Kráľovná tam nebola.

Paddington at the Palace

No ale, nebol by život životom, keby neprinášal aj zážitky hodné spomínania a tak som sa jedného dňa roku pána 1995 ocitla v prímorskom mestečku Prestatyn vo Walese. 23. júla sa tam patrične grandiózne a s pompou vlastnou potomkom impéria zhromaždil dav, aby sa zúčastnil veľkolepej oslavy. Miestny kriketový tím bol nastúpený a kde sa vzala tam sa vzala na oblohe sa z čista jasná červená helikoptéra zjavila a všade bolo povyku a nadšenia. Nuž som sa i ja postavila do rýchlo sa formujúceho špaliera v jednom šíku s rozjarenými tvárami a hlavami poddanými učesanými, strapatými, i čerstvo umytými s natáčkami. Výsosť nevysoť o hlavu sa treba starať. V jednej ruke fotoaparát, taký ten lacný, čo ste v každom stánku kúpili, ešte na filmy. V druhej ruke britská vlajočka z igelitu a v hrudi zatajený dych. A potom to prišlo. Pred očami sa mi zjavila jeho kráľovská výsosť Princ Charles, tak fotím a fotím a teším sa a neviem ako, ale zrazu si podávam ruku s princom Waleským, tohto času už Kráľom Karolom III. Och, aký to veľkolepý zážitok. Ten deň mám dodnes v živej pamäti a igelitovú vlajočku niekde v mojich „relikviároch“ odložené.

Princ Charles v Prestatyne, 23.7.1995

Keď zomrela Kráľovná Alžbeta II, spomenula som si na jednu knihu, ktorá už dlhšie čakala v mojej knihovničke na prečítanie. Knižočka to útla s nie veľkým počtom strán, no príbeh v nej úžasný. Novela Alana Benneta „The Uncommon Reader“ / Neobyčajná čitateľka ( v češtine vyšla ako  Neobyčejný čtenář ) je briskný, zábavný príbeh o tom, čo všetko by sa mohlo prihodiť, keby sa Jej veličenstvo stalo priam až posadnutou čitateľkou kníh po jednej náhodnej návšteve mobilnej knižnice. Čo by sa dialo v paláci, ako by to ovplyvnilo chod parlamentu, bude mať vôbec kvôli neutíchajúcej túžbe čítať čas na svoje kráľovské povinnosti? V tomto príbehu je všetko, vážnosť majestátu, suchý humor poukazujúci na „zatuchnutosť“ britskej šľachty, kráľovnin vtip a noblesa a samozrejme jej uštekaní corgis (čudné to stvorenia s krátkymi nohami). A pán Bennet presne vie, čo znamená byť posadnutý knihami. Dokonale vystihol povahu čitateľa, ktorý sa nezaobíde bez svojej knihy… a ceruzky. V jeho príbehu je nádherne vyformovaná postava jej Veličenstva a spĺňa všetky očakávania. Je presne taká, ako sme ju poznali, rozumná, úctivá, s potmehúdskym úsmevom na perách a cnosťou v srdci. Táto kniha je milý spôsob zaspomínať na Kráľovnú a popri tom možno ešte ujedať z marmeládového sendviča, ale určite si dajte pomarančovú marmeládu, tú mala najradšej a Paddington to veľmi dobre vedel.

The Uncommon Reader

A tak na záver si dovolím použiť slová Kráľa Karola III., ktorý svojej „darling Mamá” zaželal na posednej ceste „May ‘flights of angels sing thee to thy rest“ citát to zo Shakespearovho Hamleta, kde Horácio v piatom dejstve hovorí „a anjelské nech chóry v pokoj uspievajú ťa!„

Úvodná kresba: Eleanor Tomlinson, Jubilee Ma’amalade Tea

Foto: MB, archív