Nagasaki
„Je to žart a noc dá všetko do poriadku… Nie je možné, aby všetkému až natoľko chýbal zmysel, hviezdam, vetru, ľuďom. Ak existuje niečo, o čom som počas všetkých týždňov nadobudla presvedčenie, bolo toto: zmysel neexistuje. Teda pôvodne neexistoval. Myšlienku zmyslu vynašli ľudia, aby poskytli úľavu svojich úzkostiam a hľadanie zmyslu ich uchvátilo, zaslepilo.“
Najskôr rozprával on. Bol slušný, bez mimoriadneho šarmu a posadnutý poriadkom. Rád bol osamote ukrytý v pohodlí svojho domova. Nikdy sa neoženil, pracoval ako meteorológ a cítil sa akoby ho práve „pridelili na stanicu do stredu statickej tlakovej níže„. Mal podozrenie, ale nevedel o nej nič.
Potom rozprávala ona. Vedela o ňom všetko, o jeho dennom režime, o jeho posadnutosti poriadkom, ktorá privodí jej pád. Jej detstvo rozbili na kúsky, chcela sa len na chvíľku vrátiť do svojej izby „s oknom do znovuzrodenia sveta„. Noc je vždy momentom pre utíšenie, no prináša aj strach, ktorý myseľ ukrýva hlboko v spomienkach.
„Kto vie, čo všetko môže vyplácať na povrch? V noci sa náhle otvoria tajné dvere, ktorými vojdú odporné postavy, čo sa mstia za to, že sme ich vyhostili z našich denných myšlienok. Veríme, že sme ich vypovedali, ale ony čakajú, kým odbije polnoc, aby sa znovu objavili v nočnom divadle, vystúpili z Trójskeho koňa a šírili hrôzu.„
Nagasaki je poetickým a ľudským príbehom o melanchólií a odcudzení. Francúzsky spisovateľ Eric Faye sa pre napísanie novely Nagasaki inšpiroval správou, ktorú uverejnili viaceré japonské noviny a v roku 2010 za ňu získal cenu Francúzskej akadémie.
Novela vyšla v preklade Márie Michalkovej už v roku 2015 a vydavateľstvo Inaque ho zaradilo do edície Short, v ktorom vychádzajú naozaj kvalitné príbehy, na ktoré si určite nájdite aspoň „krátky“ čas, lebo sú to jednoduché dobré oddychové knihy, ktoré prečítate na posedenie. Kniha má krásne spracovanie, vizuálne upúta a veľkosťou presne zapasuje do každého vrecka.
Nagasaki je príbeh dvoch na prvý pohľad odlišných ľudí. Otvárajú sa v ňom dvere do mikrokozmu ich osamelosti a hľadaní miesta, kde pocítia pokoj a bezpečie. Vnárate sa do netradičnej životnej situácie, človeka rok žijúceho s „cudzincom“ vo vlastnom byte a vôbec o ňom nevie.
Nie je to rozprávanie o samote. Samota, môže byť aj osviežujúca a prospešná pre človeka. Samotu dokonca občas vyhľadávame, aby sme si upokojili a vyčistila myseľ. Naučiť sa byť sám zo sebou je v niektorých prípadoch zložité, no životne dôležité. Vedieť sa vnímať a pochopiť svoje ja, mať sám k sebe dobrý vzťah je kľúčové pre ľudské bytie a môže zmierniť intenzitu osamelosti. Osamelosť duše, izolácia a odcudzenie nik nevyhľadáva, spôsobuje strach, bolesť a dokonca hanbu. Je ničivá a pre človeka neprirodzená, pretože človek má prirodzenú potrebu žiť v spoločenstve, ktorého je hodnotným členom, v ktorej zažíva láskavosť a je milovaný svojimi blízkymi. Súčasná doba preľudnenej spoločnosti závislej na nových technológiách, ktoré imitujú priateľstvo, sú vtieravé, hlučné a ponúkajú veľmi neosobný a falošný pocit spoločenského života, paradoxne táto doba plná ľudí prináša oveľa viac osamelosti, duševnej nepohody, ľudského smútku, agresivity i radikalizmu.
„Kríza spôsobila, že ľudia sú trochu osamelejší. Čo vlastne znamená to my, čo sa do úmoru opakuje v rozhovoroch? My umiera. Namiesto toho, aby sa zhromaždili okolo ohňa, jednotlivé ja sa izolujú, špehujú jedno druhé. Každý verí, že sa z toho dostane lepšie ako sused, a to je tiež pravdepodobne koniec človeka.„
Nagasaki je nie len poetický ale aj realistický pohľad na to, aký vplyv majú spoločenské udalosti na život jednotlivca. Aké rôzne môže byť osudy ľudí v tej istej dobe, ovplyvnený tou istou negatívnou skúsenosťou. A jedným z dôvodov, ktoré mení ich osudy sú aj vzťahy, ktoré si dokázali vytvárať od útleho detstva až po starobu. Keď sa v ľudskej duši vytvorí diera, ktorú je ťažké zaceliť, človek hľadá vo svojich spomienkach momenty, keď bol život príjemný, keď mal okolo seba ľudskosť a lásku. A jediné po čom túži, je vrátiť sa tam, kde mal pocit domova a bol prijímaný bez výhrad.
„O niektorých morských korytnačkách sa hovorí, že prichádzajú zomrieť na pláž, kde sa narodili.“
Nagasaki, Éric Faye, Inaque 2015, edícia Short
