O vlkovi a jahniatku
Neznášanlivosť je hluchá. No a keď už tento náš svet klamstvo, faloš a pomstychtivosť pohltili, nezostáva nám nič iné len sa opäť raz vrátiť k starej múdrosti, ktorá sa skrýva v krátkych príbehoch zvaných bájky a dúfať, že aspoň pár ľudských tvorov sa z nich poučí.
Pán Ezop bol múdry pán, vzdelaný otrok a pisár a aj keď bájky sám nezapísal, rád ich rozprával na svojich cestách a bavil nimi svojich poslucháčov. Tak ako píše pán Žáček v pôsobivom vydaní Ezopových bájok s ilustráciami Adolfa Borna: „Svet sa za ten čas úplne zmenil, ľudia lietajú do vesmíru, nazerajú do dávnej minulosti, dorozumievajú sa cez celú zemeguľu, a pritom ich ovládajú také isté radosti, vášne a zlozvyky ako Ezopových súčasníkov. Preto im tak dobre rozumieme.“
A veru, ľudia sú zlí, zákerní a arogantní presne ako pred stáročiami, rovnako sa povyšujú, klamú a ubližujú slabším. A človek sa neraz cíti ako to malé jahniatko, ktoré chce zožrať vlk a ten si vždy na to dôvod nájde cez lož, hulvástvo a pocit bohorovnosti.
O vlkovi a jahniatko
alebo Vždy sa nájde dôvod
Vysmädnuté jahniatko sa zatúlalo k potoku a začalo piť. Vlk, ktorý si hasil smäd povyše, dostal prenáramnú chuť na jahňacinu, nuž jahňa okríkol:
„Ty zlomyseľné nedochôdča, prečo mi kalíš vodu?“
„Ako vám môžem kaliť vodu, veď pijem pod vami,“ bránilo sa jahniatko.
„Ukradlo si mi zo skrýše kus mäsa!“
„Ja mäso predsa nepapkám.“
„Vlani si mi nadávalo a vyhrážalo si sa!“
„Narodilo som sa iba tohto roku.“
„Kto ťa naučil takto klamať?“ dorážal vlk.
„Vravím pravdu,“ fňukalo jahniatko.
„Nech poviem čokoľvek, vždy mi odvrávaš!“ rozzúril sa vlk. To je neslušnosť! To je nevychovanosť. To je zlomyseľnosť. To je nehoráznosť! To je zločin! A každý zločin treba potrestať!“
Hladný vlk nešťastné jahniatko schmatol, zahrdúsil a zožral. Navyše mal dobrý pocit z toho, ako veľmi sa zaslúžil o spravodlivosť a poriadok.
Kto chce psa biť, palicu si nájde. Tak, a teraz sa poobzerajte, započúvajte a zamyslite, či tu takých vlkov, ktorí sa chcú „zaslúžiť o spravodlivosť a poriadok“ nemáme už akosi priveľa.
Foto: ilustrácia Adolf Born, Ezopove bájky, str. 29
Ezopove bájky, Jiří Žaček – Adolf Born, preklad Elena Slobodová, Slovart 2015
