Svet je naruby, ale treba zostať nažive

„Za normálnych okolností, by mal život živým stačiť“.

Michel Houellebecq bol pre mňa autor nepoznaný, absolútne tajomstvo a kúpiť práve jeho knihu bolo vážne knižné dobrodružstvo, ba priam pochabosť.

Nepoznám jeho tvorbu, takže neviem porovnávať a môj úsudok vychádza len z tohto jedného čitateľského zážitku, ale dovolím si tvrdiť, že keď sa raz začítate Houellebecqovu knihu „Zostať na žive, Lanzarot a iné texty“ niet cesty späť, číta sa na jeden dych. Ak mi je autor neznámy, snažím sa pozrieť si o ňom a jeho tvorbe aspoň nevyhnutný základ. V tomto prípade, to bolo až po prečítaní knihy, čo bolo veľmi dobré rozhodnutie, pretože to neovplyvnilo môj prvotný pocit z textu.

V januári 2019 bol v časopise Harper’s uverejnený článok „Donald Trump je dobrý prezident, Pohľad jedného cudzinca„, v ktorom sú zhrnuté Houellebecqové základné postoje. Je známy svojim presvedčeným anti-liberalizmom, nacionalizmom, nevôľou voči európskemu unionizmu, nepriateľ západnej civilizácie a vojenských zoskupení, podporovateľ Brexitu, obdivovateľ Donalda Trumpa a ortodoxnosti ruskej spoločnosti, ktorou by sa mal inšpirovať aj rímsky katolicizmus, no a Vladimíra Putina nevidí ako nehodného partnera. Ktovie kam sa posunula jeho názorová orientácia za posledné tri roky.

Je presvedčený o tom, že životná skúsenosť mu dala dostatok dôvodov vedieť, čo je správne a kde je pravda. Jeho kritika moderného života sa môže zdať až brutálna, no občas mi pripomína akúsi nostalgiu za starými časmi, nespokojnosť zo zmenou a nespokojnosť až nenávisť k všetkému čo prináša dnešná spoločnosť. Ale ako sám v úvode knihy píše „Buďme úprimní k svojej nevedomosti, pred touto záhadnou súčasťou samého seba si zachovajme pokoru.“

Prvá časť knihy „Zostať na žive“ sú Houellebecqovým pohľadom na fungovanie nášho sveta. Jeho úvahy a filozofovanie o politike, spoločnosti, náboženstve, ekonomike, hodnotové úsudky stoja za prečítanie, pretože sa v nich objavuje množstvo skutočností, ktoré si občas ani neuvedomujeme, a keď si ich uvedomujeme, sú nám natoľko nepríjemné, že nechceme o nich počúvať a dúfame, že čo nepočujem akosi zmizne a tým sa všetko vyrieši. Na každej strane nájdete niečo, pri čom si poviete, tak s týmto nesúhlasím, ale s týmto sa súhlasiť dá a potom prídu aj momenty kedy sa vám v hlave zjaví niečo ako „aha“ a „hmm“ a neprestávate čítať, pretože chcete vedieť kam vás tieto úvahy dovedú.

„Súčasní obyvatelia Západu sú vyzbrojení zbabelou posadnutosťou politickou korektnosťou, ohúrení záplavou pseudoinformácií, ktoré im poskytujú ilúziu neustálej zmeny kategórií bytia (už si nemôžu myslieť to, čo si ľudia mysleli pred desiatimi, sto, tisíc rokmi), a preto dnešní ľudia nedokážu byť čitateľmi; nedokážu uspokojiť ani nenáročnú požiadavku knihy, ktorá leží pred nimi: byť jednoducho ľudskou bytosťou, myslieť a cítiť za seba.“
„Moderný jednotlivec, zbavený pút príslušnosti, vernosti, prísnych pravidiel správania sa, je tak pripravený zaujať svoje miesto v systéme zovšeobecnených transakcií, v rámci ktorých je mu možné prisúdiť jednoznačnú obchodnú hodnotu.“

Druhá časť „Lanzarote“ je rozprávanie o cestovaní, o Francúzoch, dovolenke, spomínaní, stretávaní a užívaní si radostí života, ale nemyslite si, že to bude nejaká oslava života, to nie. Aj tu je dostatok dôvodov na filozofovanie a kritiku a keď už sa život stane ako tak znesiteľný, verte tomu, že niečo zlé čaká hneď za rohom.

„Obyvatelia Lanzarote, pokračoval som živo, majú presne taký istý vzťah ku kráse ako ostatní domorodci. Sú úplne necitliví voči nádhere svojho prírodného prostredia a spravidla sa ho snažia zničiť, čo je pre turistu, citlivú bytosť hľadajúcu šťastie, zúfalé. Keď turista upozorní na krásu, domorodec ju zaregistuje, chráni a systematizuje jej komerčné využitie vo forme výletov.“
„V jednej veci sa mýlil: je možné žiť bez toho, aby sme od života niečo očakávali; v skutočnosti je to najčastejší prípad. Celkovo ľudia zostávajú doma, sú radi, že im nikdy nezvoní telefón, a keď zazvoní, nechávajú, aby sa ozval záznamník. Žiadne správy sú dobré správy. Ľudia sú celkom takí a ja tiež. Aj keď v živote nemáme v čo dúfať, stále sa máme čoho báť.“

Nešlo mi do hlavy prečo sa v jednej recenzii na Holleubecqovu knihu „Mapa a územie“ písalo o prekvapení, že v príbehu nie je jediná sexuálna scéna. Pri čítaní Lanzarotu mi to bolo už celkom jasné. Ale nečakajte žiadne vulgárnosti. Vulgárnosť je prejavom slabého ducha a aj keď bol Houellebecq aj psychiatrický pacient, slabosť ducha sa v jeho literárnej tvorbe neprejavuje. Jeho vety sú priame, premyslené, detailné a empirické, občas ostré ako britva, inokedy zase upokojujúco beznádejne. V jeho podaní má ešte aj vulgárnosť akúsi inteligentnú poetickosť.

Akokoľvek negatívne to môže celé vyznievať, nedajte sa oklamať. Houellebecqovým je brilantný spisovateľ, jeho slova prúdia ako obrovská rieka a vlieva sa vám do mozgu s množstvom myšlienok, ktoré vám zaplavia myseľ a donútia vás premýšľať. A o to predsa ide, premýšľať o veciach, diskutovať, filozofovať, spoznávať rôzne náhľady a tým získavať vlastný názor na svet. Veď človek je tvor mysliaci a preto by mal čo najviac rozvíjať svoje kognitívne funkcie a nezabudnúť, že to myslenie by malo byť aj kritické. No a samozrejme by sa mal usilovať popri tom všetkom premýšľaní zostať nažive.

Foto: MB, archív

Zostať nažive / Lanzarote, Michel Houellebecq, Inaque, 2023
Donald Trump Is a Good President, One foreigner’s perspective, Michel Houellebecq , preklad John Cullen, časopise Harper’s, 2019