O odchádzaní a stretnutiach v nebi
„Povedala by o jej tých, ktorí tam už sú a pozorujú hviezdy. Povedala by jej o tajomstve, ktoré odhalila pri svojej návšteve, ako sa jeden život dotkne iného života a ten sa dotkne ďalšieho. Povedala by jej, že každý koniec je aj začiatkom, len vtedy o tom ešte nevieme.„
Veríte, že existuje nebo?
Nebo… Ani neviem presne ako si ho predstaviť. Úplný pokoj duše. Nepotrebujete vôbec nič. Cítite len ten pokoj a lásku.
… Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. … A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska.
* Prvý list Korinťanom, 13. hlava listu (tzv. Hymnus na lásku)
Tak nejako si predstavujem nebo. Dobrotivé. V živote stretneme množstvo ľudí. Niektorí prinesú jemný vánok, s ktorým sa náš život chvíľku pohojdáva ako lístok vo vetre, príjemne a pomaly, vyhrieva sa v lúčoch jarného slnka. Iní zas priletia ako víchrica a zanechajú v ňom nezmazateľné stopy, nie vždy príjemné. A potom sú to ľudia, občas až neviditeľní, ktorí prinášajú poznanie, dávajú životu kontúry, zmysel, predkladajú nám svoju múdrosť, nevnucujú sa, len tam sú. A to stačí. A je na nás, či ich chceme vidieť a či sme ochotní sa od nich učiť.
„Päť stretnutí v nebi“ / The five people you meet in heaven (2004) je kniha , ktorá mi ukázala, že ľudí treba vnímať intenzívnejšie. Učím sa to. Každý človek, ktorý sa vyskytne v mojom živote, tam zrejme nie je len tak. Verím, že je tam preto, lebo ma chce niečo naučiť, niekam ma nasmerovať, pred niečím ma varovať, ochrániť. Vskutku neviem, čo to presne je, no do života mi vstupujú ľudia dobrí ale aj tí zlí a každý jeden z nich prináša svoj kus poznania, svojich anjelov i démonov. Je len na mne, čo si z toho vyberiem. Každé takéto stretnutie je nová životná skúsenosť, z ktorej sa môžem poučiť. Stačí sa stíšiť, počúvať a vnímať.
Pred nedávnom som dočítala voľné pokračovanie s názvom Ďalšie stretnutie v nebi / The next person you meet in heaven (2018), nádherný príbeh. Myslím, že tejto knihe ešte nebol dopriaty slovenský preklad, ale ak môžete prečítajte si ju. Mitch Albom má dar rozprávať aj o takých momentoch v živote ako je smrť veľmi citlivo. Zrazu ste tam a všetko chápete a nie je to vôbec desivé a všetok ten chaos, stres nepochopenie, ktoré život občas prináša je vysvetlený a môžete pokračovať ďalej a žiť. Veľmi dojímavý príbeh a aj keď od začiatku viete ako to asi skončí, ale pozor! nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá, neviete sa od tej knihy odtrhnúť. Cítite všetky tie emócie, plačete a premýšľate koľko situácii v živote ste aj vy zle vyhodnotili, pretože ste nepoznali alebo ste sa nezaujímali o dôvody konania tých druhých, len ste reagovali. Báli ste sa spýtať, báli ste sa pravdy. A koľkých ľudí v živote ste podcenili, či naopak precenili. Ono to raz všetko do seba zapadne ako skladačka, dá to zmysel každému jednému momentu vo vašom živote. Tá kniha nás veľmi jemne a umne učí nebyť zahľadený len do seba a svojich starostí, učí nás občas zdvihnúť zrak, nabáda nás, aby sme odhodili sebeckosť a uzatvorenosť. Nie je to jednoduché, ale stojí to za pokus. Nechajte, nech sa iné životy dotknú vás a potom sa skúste dotknúť iného života aj vy.
26. februára mi prišla správa, pri ktorej sa mi zastavilo srdce. Celý svet na chvíľu ustrnul. Čas, i tak veľmi relatívny, stratil svoju relevanciu. Pozerám na tu správu, čítam ju ešte raz a ešte raz, pre istotu ešte raz a pomaly, či správne rozumiem tomu čo čítam. Nie je to bežná správa. Je to správa o odchode. Nicky sa rozhodla odísť.
Pred mnohými rokmi som spoznala jednu úžasnú rodinu a jej najmladšieho člena, Nicolu. A napriek tomu, že teraz žijeme takmer dve tisíc kilometrov od seba, stále sú súčasťou môjho života. Nicky mala vtedy sedem rokov, rozkošná, trochu hanblivá malá princezná. Na viac ako rok sa mi stala malou sestrou. Bystré, veselé, trochu bláznivé dievča, z ktorej vyrástla nádherná mladá dáma. O dvadsať šesť rokov neskôr mi prišla správa, že Nicky sa rozhodla odísť.
Smrť je súčasť nášho bytia a nič s tým nenarobíme. Je to koniec jednej cesty, aj keď je to vždy ťažké prijať . Ale je priam nezneznesiteľné prijať smrť, ak si ju zvolí človek sám. Nicky sa rozhodla odísť. Bolesť najbližších ľudí, ktorí ju milovali, vychovali, tešili sa z jej prítomnosti, boli šťastní, keď bola šťastná aj ona… tá bolesť je obrovská, hutná a dusivá. Nerozumiete tomu, vaša myseľ to odmieta pochopiť, akokoľvek veľmi sa snažíte prísť na to prečo. A to PREČO? sa vynorí v hlave ešte milión krát, no odpoveď možno nikdy nepríde. Viete, že život je občas zlý a náročný, ale nikdy nepochopíte, koľko trápenia treba na to, aby človek urobil to rozhodnutie a pozval smrť k sebe domov. Chcete vrátiť čas späť, aby ste si mohli v pokoji sadnúť a vypočuť si o všetkom, čo smrť privolalo, všetky trápenia, všetky neprávosti, všetky nedorozumenia, chcete rozprávať, chcete to napraviť, chcete pomôcť, chcete dať viac lásky, viac pozornosti, viac porozumenia, viac všetkého. Ale už sa to nedá.
Človek občas nerozumie ani sám sebe, občas ho premôžu vlastné myšlienky. A bohužiaľ ani tým najbližším ľuďom nevidíme do mysle, nevieme, čo prežíva ich duša, ale môžeme sa aspoň pokúsiť dotknúť ich života, nesebecky a s láskou.
Nicky sa rozhodla odísť a ja dúfam, že tam hore nájde odpovede na všetky otázky, ktoré ju tak veľmi trápili. Že tam nájde pokoj, dobrotivú a trpezlivú lásku, že tam zažije nádherné stretnutia.
Na pamiatku, pre mňa vždy malej princeznej Nicoly L.H. 5.5.1987 – 26.2.2021
Autor: MB, Foto: MB
- The five people you meet in Heaven, Mitch Albom, A time Warner Paperbacks, 2004
- The next person you meet in heaven, Mitch Albom, Harper and HarperColins, 2018
