Prečo sa Slnce a Mesiac neznášajú

Luna prináša so sebou noc a smrť, je matkou temných síl a zlých čarodejníkov.

V rubrike Mesačný príbeh alebo príbeh na tento mesiac budeme listovať v knihách detských i dospeláckych a hľadať tam, ako už názov poličky v Lunárnom kabinete naznačuje, staré príbehy a rozprávania, ktorých hlavnou postavou bude Mesiac. Čaká nás bádanie a prekvapivé objavy.

Zo Stratenej knižnica sa ozvalo vyľakané híknutie, na zem padla kniha a malí knižní škriatkovia sa utekali skryť za obrovskú Encyklopédiu literárnych diel. Prečo ich pochytil taký údes? Chúďatká usilovne hľadali ďalšiu mesačnú poviedku a tu ajhľa príbeh, kde Mesiačik nie je vôbec za dobrého pána, vďačného syna, či obetavého strážcu. Je to zlá, zlostná Luna, ktorá neznáša ľudí a praje im len to najhoršie. Africká rozprávka z knihy Ako putoval život po svete prináša pohľad na Mesiac s tej druhej temnej strany, ktorá vie byť desivá i príťažlivá zároveň. Každá kultúra vníma Mesiac rôzne a nie vždy sú mu pripisované len kladné vlastnosti. Stáva sa, a nie zriedkavo, že práve Mesiac je považovaný za vládcu zlých síl, ktoré nás po zotmení strašia a prinášajú medzi nás hrôzu a zdesenie. Edícia z Rozprávky do do rozprávky nám prináša ďalší príbeh, kde je strieborný glób na nočnej oblohe jeho hlavnou postavou.

Prečo sa Slnce a Mesiac neznášajú

Slnce a Mesiac sa nemajú radi. Hoci sú rovnako starí, nechcú to uznať a hádajú sa, aby mladší z nich slúžil staršiemu.

Slnko je ľudom priateľ. Vďačíme mu za svetlo. Len čo sa objaví na oblohe, nesie so sebou svetlo.

Ale Mesiac ľudí nenávidí, považuje ich len za akési biedne zvieratá. Luna prináša so sebou noc a smrť, je matkou temných síl a zlých čarodejníkov.

Raz malo Slnce s Lunou dlhý rozhovor a skončili ho hádkou. Dohadovali sa ako zvyčajne, kto z nich je starší a má väčšiu moc.

Luna vykrikovala:

– Čože si ty? Nie, ba ešte menej ako nič. Žiješ samo, opustené, bez rodiny. Mne že si roveň? Ba keby si netáralo! Pozri na hviezdy, zrátaj ich, ak to dokážeš! Bez počtu ich je a to je všetko môj ľud. A ty, ty si samo na celej oblohe.

Slnko odpovedalo:

-Ó, Luna, matka temnoty a zlých kúziel! Malo by som oveľa viac ľudí, keby si mi ich ty nebola usmrtila! Ved všetci ľudia na Zemi, mužovia, ženy aj deti – to je moja rodina a ja ich mám všetkých rado.

Rozhnevaná Luna odchádzala po nebi a kričala:

– Pomstim sa ti! Budem ničiť tvojich ľudí!

A od tých čias sa Luna pomstí ľudom, lebo je matkou temnoty a zlých síl.

Malý škriatkovia sa trochu vyľakali, ale potom zistili, že sa netreba až tak báť, lebo kniha skrýva čarovnú rozmanitosť nášho sveta. Životné pravdy umne ukryté do príbehov pripomínajúce bájky, kde zvieratá preberajú na seba vlastnosti ľudí a ukazujú nám dobré i zlé vlastnosti, múdra korytnačka, prefíkaná lasica, ktorá rozdávala rozum ostatným zvieratkám, hlúpa hyena, ktorá chytala mesiac na vode, či šakal, ktorý nosil slnko na chrbte aj keď ho to pálilo. V druhej polovici príbehov sú hlavnými postavami samotní ľudia a mnohé z vlastností, ktoré nepatria tým najlepším a treba sa im vyvarovať ako lenivosť, naivita, márnivosť, či bezbrehá hlúposť. No malý škriatkovia sa dočítali aj o tom ako sa zjavili ľudia na zemi, ako si musela voda svoju dôležitosť vyhádať nie len s ohňom, no i s krčahom a v hádanke sa dozvedeli, kto je skutočným kráľom na tomto svete. A každý jeden príbeh je príjemne osviežený ilustráciami Vladimíra Machaja, ktoré im vdychujú jedinečnú atmosféru.

Autor: MB, foto: MB

Zdroj mesačného príbehu:

Ako putoval život po svete, africké rozprávky. Vybrala, preložila a upravila M.Kosová, ilustroval Vladimír Machaj, vydali Mladé letá v roku 1963 (prvé vydanie), v edícii Z rozprávky do rozprávky.