Stopárov sprievodca galaxiou

Posted on Najčítanejšie, O knihách, Všetky články

„Je to príbeh o tej hroznej, hlúpej katastrofe a niektorých jej dôsledkoch. Je to aj príbeh o knihe s názvom Stopárov sprievodca galaxiou – kniha, ktorá nie je zo Zeme, nikdy na nej nebola vydaná a žiaden z pozemšťanom o nej v živote nepočul. Aj tak je však veľmi pozoruhodná. Vlastne je najpozoruhodnejšia zo všetkých publikácií, aké kedy vyšli v mamutích vydavateľských domoch Urse Minor – o ktorých takisto žiaden pozemšťan v živote nepočul. „1

Bolo to asi takto. Bol Deň uterákov, pre tých, ktorí nevedia, bol presne 25. máj a pri rannej ceste do práce počúvam z rádia debatu o Dni uterákov a otázku, ktorá znela „Čítali ste už Stopárovho sprievodcu galaxiou?“ Nepodlieham panike aj keď nemám pri sebe uterák, napriek tomu, že moja odpoveď na otázku bola nie. V mojej mysli priemerného pozemšťana sa objavila táto myšlienka už veľa krát. Myšlienka, ktorá nebola ani svetová, ani nemohla zachrániť vesmír pred skazou, myšlienka… „raz si toho Sprievodcu prečítam“. Ale keďže moje stopovanie galaxiou bolo asi také pravdepodobné, ako že mi pri dverách bytu zazvoní delfín a ponúkne mi bezlepkový croissant, čítanie tejto knihy sa mi nezdalo neodkladne potrebné. Deň na to, teda deň po Dni uterákov, presne 26.mája sa ponevieram kníhkupectvom, hľadám knihy ako darčeky pre mojich najbližších, a v tom ju zbadám na poličke s označením „SCI-FI“ „Kompletné vydanie kultovej päťdielnej trilógie Douglasa Adamsa Stopárov sprievodca galaxiou„. Jeden jediný výtlačok. Kniha impozantná, fascinujúca, neodbytne zaberajúca najväčší priestor na poličke, celých šesť centimetrov hrubá, čo v papierovom vyjadrení znamená 1038 alebo tisíctridsaťosem pravých nefalšovaných strán, nepočítajúc poslednú stranu s tirážou, strán zaplnených písmenami a číslovkami, písanými číslovkami, dlhými písanými číslovkami, tak neuveriteľne dlhými číslovkami ako deväťstotridsaťosemtisístristodvadsaťšesť … mimochodom to je číslo strany, na ktorej si môžete pozrieť „štatistiky geosociálnej štruktúry vesmíru„1, ale samozrejme a logicky je to číslo strany v tom ozajstnom Sprievodcovi, ktorý nahradil aj slávnu Galaktickú encyklopédiu, ale samozrejme len „v ležérnejších civilizáciách na Vonkajšom východnom prstenci galaxie„1. Takže okrem čítania napríklad aj o „Princípe vytvárania malých objemov konečnej nepravdepodobnosti jednoduchým prepojením logických okruhov submezónového mozgu Čmeliak 57 s atómovým mapovačom vektorov, ponoreným do silného činidla Brownovho pohybu„1 si precvičíte aj čítanie čísloviek, dlhýýýých čísloviek písaných spolu. A potom je tam jednoduché obyčajné, priam až trápne krátke číslo štyridsaťdva, pre tých, ktorých sú zmätení jeho krátkosťou, v číselnom vyjadrení je to 42, a je to paradoxne odpoveď na Veľkú otázku života, vesmíru a všetkého.

Zoberiem knihu z poličky, ktorá sa viditeľne vyprázdni a nosím ju po kníhkupectve tváriac sa, že stále hľadám knihy ako darčeky, no v skutočnosti uvažujem, kto šialený by čítal knihu hrubú šesť centimetrom s tisíctridsať ôsmymi stranami… nenápadne ju vrátim späť na poličku, na ktorej sú mimochodom nesprávne usporiadané knižné série Issaca Asimova, poprehadzujem ich, aby boli správne diely v správnom poradí v správnej sérií a ešte nenápadnejšie sa vzďaľujem stále sa tváriac, že hľadám knihy ako darčeky. Vyberiem dve knihy ako darčeky, vrátim sa k poličke s označením „SCI-FI“, beriem Sprievodcu, rýchlym krokom prejdem k pokladni, neobzerám sa, nepremýšľam nad hrúbkou ani počtom strán, s úsmevom zaplatím a odchádzam so Stopárovým sprievodcom galaxiou, kompletným vydaním kultovej päťdielnej trilógie s hrúbkou šesť centimetrov a tisíctridsať ôsmymi stranami nepočítajúc poslednú stranu s tirážou.

Keď sa matrac stretne s robotom na Čvachlite Zeta

Je veľmi ťažké písať o knihe, ktorá sa stala kultovou a existuje ohromné množstvo recenzií a komentárov a hľadajú sa všetky možné uhly pohľadu na tento príbeh, existujú fankluby, reštauráci odkazujúce na Sprievodcu, nakúpiť môžete merch od výmyslu sveta, niektorí knihu milujú, iní sú kritickí, ale myslím, že tá kritika bude len závisťou a premysleným trucovitým nepochopením. Akýkoľvek bol úmysel Douglasa Adamsa, za mladých čias spolupracujúceho aj s veselou skupinkou britských komikov Monty Python, podarilo sa mu napísať výnimočnú knihu, ktorá od vydania svojho prvého dielu v roku 1979 nestratila nič na svojej aktuálnosti. Vtipné a ironické poznámky na adresu nás samoľúbo preceňovaných pozemšťanoch sú korením príbehu. Absurdnosť deja, situácií, chovania postáv a nielen chovania ale vôbec ich existencia je taká, že v nekonečnom vesmíre je možne úplne všetko, občas neviete, čo sa deje a kde sa to deje, prečo sa práve stalo to, či tamto a ako to spolu súvisí, ale a verte, že smiať sa budete nielen v duchu ale aj nahlas a možno od začiatku až do konca. A keď hovoríme o sci-fi komédií, Douglas Adams tento žáner úplne a na galaktickej úrovni ovládol. Bolo to takmer vogónské dobytie, jeho kniha stelesňuje sci-fi komédiu na priam molekulárnej úrovni. On si ten žáner privlastnil drzo a okato, od základov zmenil význam pojmu „sci-fi komédia“ a urobil to veľkolepo, nebojácne a tak úžasne, že dodnes sa niektorým pri pohľade na nočnú oblohu zacnie, že sme stále tak zaostalá civilizácia, ktorej trvalo tisíce a tisíce rokov, aby sme si aspoň na ten mesiac zaleteli a od vtedy sa ďalších päťdesiat rokov zastrájame, že tam zaletíme opäť a ešte sa k tomu aj vehementne a sebavedomo presviedčame, že raz určite vstúpi ľudská noha aj na Mars.

A pozeranie na nočnú oblohu v akomkoľvek stave môže byť veľmi užitočné, pretože aj „podľa Adamsa ho názov napadol, keď opitý ležal na poli v rakúskom Innsbrucku a hľadel na hviezdy. Mal pri sebe kópiu Stopárovho sprievodcu po Európe a napadlo ho, že „niekto by mal napísať Stopárovho sprievodcu po Galaxii.„2

A v príbehu, ktorý je len „celá séria čírych náhod bez akéhokoľvek zmyslu„1 nájdete briskné narážky posolené suchým humorom na nie práve najlepšie ľudské vlastnosti, spôsob života, výstrednosť, posadnutosť peniazmi, mocou, kontrolou nad inými… alebo inak povedané na politiku. “ Aby sme to zhrnuli: Je známym faktom, že tí čo najviac chcú vládnuť ľuďom, sa na to práve z toho dôvodu hodia najmenej. Aby sme zhrnuli zhrnutie: Ktokoľvek, kto je schopný nechať sa zvoliť za prezidenta, by tento post nemal v žiadnom prípade zastávať. Aby sme zhrnuli zhrnutie zhrnutia: S ľuďmi sú problémy. „1 Takže, ak sa chcete dozvedieť, kto v skutočnosti vládne svetu, galaxii a celému vesmíru nie je nič lepšie ako začať listovať Stopárovho sprievodcu galaxiou.

Stopárov sprievodca galaxiou vás prevedie galaxiou od jedného okraja po druhý a tretý, štvrtý, piaty a dozviete sa že „vesmír je veľký. Fakt veľký.“1, že „čas je len ilúzia„1, že nekonečno je nudné a že „do nekonečnej rozlohy nie je možné nič dovážať, pretože neexistuje žiadne „vonku“ odkiaľ by sa to dovážalo.“1 A keď sa oboznámite s nepredstaviteľne ozrutnou nekonečnosťou vesmíru, zjavia sa sa vám neuveriteľné detaily o živote na absurdných planétach, o nespočetných slnkách a nezmerateľných vzdialenostiach a zistíte, že „už dávno je všeobecne známe, že neopatrné reči môžu spôsobovať straty na životoch, no nie vždy sa uznáva, aký veľký tento problém v skutočnosti je…. a že, ak by si ľudia prestali precvičovať ústa, mohol by im začal fungovať mozog„1 a tiež, že mať dobrý superpočítač je kľúčové na pochopenie histórie zmyslu. A keď už sme pri tých superpočítačoch, v Sprievodcovi je ich spomenutých niekoľko. Napríklad taký Hviezdny mysliteľ Googleplex zo Siedmej galaxie svetla a dôvtipu … hmm, nezdá sa vám to povedomé? Googleplex, spomínaný už v prvom diely vydanom v roku 1979. No a potom tu máme Miliardový gagrantumozog z Maximegalonu, Veľký hyperlalokový všeanalogický neutrónový oponovač, Multikortikoidný fiškutrón zvaný Titánový logik alebo Mamutí zvažomatik. A samozrejme Studnicu múdrosti.

Zbohom a ďakujeme za ryby

V Stopárov sprievodcovi galaxiou je možné nájsť tri pozoruhodné fakty. Prvý je tak trochu súkromný, druhý je veľmi globálny a ten tretí, no ten je priam galaktický.

Fakt prvý sa volá Marvin. Robot, ktorý „mal mozog s kapacitou planéty„1. Je fascinujúce ako sa niektoré veci v živote stretnú. Zrazia sa ako hypotetické častice a existujú v paralelnom vesmíre štvrtej úrovne. Keď sa mi pred viac ako dvadsiatimi rokmi dostalo do rúk moje prvé auto, stroj pre mňa absolútne veľkolepí, lebo sa dal riadiť a odviezol ma kam sa mi zachcelo, dostal meno Marvin. A môj Marvin stále žije, síce trochu obitý, ošúchaný, občas s fliačikom hrdze, odpočíva v pokoji v garáži a určite sa teší, keď si bude môcť zase raz roztočiť kolieska a zabafkať z výfuku. A verte tomu, že bez Marvina by bolo stopovanie po galaxii veľmi, ale že veľmi suchopárne.

Druhý a „jeden z dôležitých a nesmierne populárnych životných faktov hovorí, že veci nie sú vždy také, aké sa zdajú. Napríklad na Zemi ľudia vždy predpokladali, že sú inteligentnejší ako delfíny, pretože toho dosiahli o toľko viac – koleso, New York, vojny a tak ďalej, zatiaľ čo delfíny sa len vyvaľujú vo vode a užívajú si života. Delfíny však boli z rovnakých dôvodov presvedčené o pravom opaku.„1 Zaujímalo by ma , či sa pán Adams inšpiroval pri tejto úvahe poviedkou Lea Szilarda „Hlas delfínov„, ktorá vyšla v roku 1961. Leo Szilárd, brilantý vedec a vizionár, ktorý bol pri zrode prvej atómovej bomby a z ktorého sa stal skeptik a kritik zneužitia nukleárnej sily proti človeku, vo svojej poviedke krásne a jednoducho opísal svet, v ktorom „vládnu“ delfíny“. Ale ako by to len bolo na tejto našej planete, keby ich um a inteligenciu človek nezneužiť na manipulovanie, podplácanie a mocenský boj.

Tretí fakt je fascinujúci a je to otázka, ktorá trápi Agenta F.O.X, od kedy napísal „Tajnú správu o pristáti na Mesiaci, ceste na Mars a iných veciach neverejných z Tramtárie.“ a tá znie „Pijú Anunaki čaj?“. Zdá sa to ako jednoduchá otázka, ale v skutočnosti je to jedna z najväčších záhad vesmíru. Veľkosťou sa môže takmer ale naozaj len takmer približovať k Veľkej otázke života, vesmíru a všetkého. Poviete si taký čaj, čo už to môže byť len za problém. Ak budeme vychádzať z predpokladu, že Anunaki pili vo všeobecnosti, je dosť pravdepodobné, že pili aj čaj. No, nie je až také isté, že vedeli, ako pripraviť tento lahodný nápoj, ktoré celé pozemské civilizácie zdokonaľovali a my ľudia 21 storočia, pýcha pozemskej inteligencie, sme ho ponížili na vrecúško pozmetaného čajového smetia zaliateho vodou z varnej kanvice. A tu sa dostávame k podstate veci. Ako pripraviť čaj? Predstavte si, že stopujete galaxiou a ocitnete sa v najvýkonnejšom a najnepredvídateľnejšom vesmírnom plavidle, „neexistovalo nič, čo by nezvládlo, za predpokladu, že ste presne vedeli, aká nepravdepodobná je vec, ktorú od neho chcete„1 . A vy opovážlivo a tvrdošijne chcete šálku dobrého čaju… dokonca s mliekom. Ak chcete zistiť, ako sa podarilo vyriešiť tento teínovo laktózový hlavolam, jediný spôsob je otvoriť Stopárovho sprievodcu galaxiou, „vydavatelia, ktorého nemajú ani poňatia o význame slova „svedomitosť„1.

Babylonská rybka predstavuje jeden z najväčších zázrakov vesmíru

Stopárov sprievodca galaxiou vyšiel v češtine už v osemdesiatych rokoch minulého storočia a bola to dlho jediná možnosť pre každého, kto nemohol, nechcel alebo nevedel prečítať originál. No v roku 2004 konečne uzrelo svetlo sveta slovenské vydanie s prekladom Patricka Franka. A je to preklad naozaj veľmi kvalitný „emocionálne neutrálnejší, menej expresívny, bližší všeobecnej predstave o suchom britskom humore.“ 3 Presne tak.

V júli 2020 vyšiel v denníku Sme rozhovor s prekladateľom Patrickom Frankom „Rozprávam v slovenčine príbehy, ktoré už vymysleli iní“ , a takto v ňom hovorí o prekladaní Stopárovho Sprievodcu galaxiou:

„Adamsa vidím ako ikonoklastika, ktorý zneužíva žáner sci-fi na bezbrehú zábavu a vysmieva sa jeho postupom podobne, ako Pratchett štandardom fantasy.

Spomínate si na preklad, ktorý by bol skutočnou výzvou? Na taký, pri ktorom by ste intenzívnejšie zvažovali slová, vety, konzultovali, porovnávali, ako býva pre vás obvyklé?

V tomto bol rozhodne najťažší Stopárov sprievodca galaxiou, lebo som ho poznal takmer naspamäť z českých verzií. Išlo o prvý pokus preložiť do slovenčiny aj niečo vážnejšie, čo je už zabehané v češtine, a v danom čase panovala predstava ešte z čias socializmu, že české preklady sú jednoducho lepšie.

Jedným z dôvodov asi bolo, že československí komunisti pri výbere diel na preklad zadávali najlepších autorov do Prahy a na Slovensko len to, čo zvýšilo. No a toto bolo treba prelomiť, takže pri Stopárovi išlo o skutočne porovnávací preklad, kde som si musel neprestajne dávať pozor, aby som podvedome nekopíroval české riešenia.

Dosť mi pritom pomohol pirátsky preklad, ktorý som našiel kdesi na internete. Dopátral som sa k autorovi a ten mi prezradil, že knihu prekladal nie z angličtiny, ale z češtiny.

Poskytol mi tak perfektnú ukážku, ako to nerobiť a čomu sa vyhnúť.
Bol to však extrémne ťažký preklad, lebo práve základnú terminológiu som musel vymýšľať tak, akoby som nepoznal české riešenie, ktoré som však poznal až pridobre.“ 4

A to sa teda pripravte na vskutku galaktickú terminológiu, názvy, pojmy, mená, ktoré by vás ani v tom najbláznivejšom stave mysle nenapadli, ale oni sú tam a všetko do seba dokonalo zapadá a nezostáva nič iné len si navariť dobrí čaj a k tomu naservírovať kúsok lahodného koláča, pretože “ každá čiastočka hmoty vo vesmíre je nejakým spôsobom ovplyvňovaná všetkými ostatnými časticami, a tak je teoreticky možné extrapólovať celé univerzum – všetky slnká, planéty, ich obežné dráhy, zloženie a ekonomické a spoločenské dejiny – povedzme z kúska torty„. 1

Nepodliehajte panike

A ak vás neodradí od čítania tejto výnimočnej knihy tých 1048 strán, a ani poznanie, že trilógia môže mať päť dielov, a dokonca ani to, že sa pravdepodobne, asi možno… teda celkom určite nedočkáte tradičného konca tejto veľkolepej odysey, a ak by ste sa predsa len chceli dozvedieť ako to celé skočilo, musíte si kúpiť šiesty diel štvordielnej trilógie (nie, to nie je chyba, a z piatich dielov sú akosi zrazu len štyri), a ak vám nebude vadiť ani to, že autorom šiesteho dielu už nie pán Adams, ktorý bohužiaľ zomrel skôr ako mohol pokračovať v príbehu, ale Eoin Colfer, tak sa chuťou pustite do čítania. Priznám sa, že šiesty diel zostáva pre mňa zatiaľ len takou škvrnou za mliečnym sklom, o ktorej viem, že tam je ale netúžim ju vidieť v plnej kráse. Neviem, či je to pokračovanie hodné názvu „pokračovanie“, a neviem, či sa niekedy odhodlám prečítať si Colferov šiesty diel „A okrem toho …“, pretože moje vnútorné presvedčenie je, že pokračovanie tak geniálneho príbehu ako je Stopárov sprievodca galaxiou, mohol napísať len a len Douglas Noël Adams.

Autor: MB, foto MB

Zdroje k Stopárovmu srievodcovi galaxiou: